Dobrý Pastier

Žalm 23

1 Pán je môj pastier, nič mi nechýba:

2 pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám,

3 dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.

4 I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.

5 Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.

6 Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

Nedeľa 7.5. bola nedeľou dobrého Pastiera a to nám dáva príležitosť zamyslieť sa, kto je pre mňa pastier a čo znamená dobrý. Odpovedá nám sám dobrý Pastier, Pán Ježiš, v 10. kapitole Jánovho evanjelia: Pastier vchádza bránou, je priamy, nehľadá iné cesty (Jn 10,2 - Kto vchádza bránou je pastier oviec). Hovorí k ovciam, rozpráva sa s nimi, ony poznajú jeho hlas (Jn 10,4b - ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas). Vodí ich na dobré pastviny, k dobrým vodám. Záleží mu na ich dobrom živote v plnosti (Jn 10,10 - Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie). Nedovolí, aby im niečo chýbalo. Miluje ich, je ochotný položiť za ne vlastný život (Jn 10,11 - Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce). Pastier je len jeden, rovnako aj stádo je len jedno (Jn 10,16 - Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier).

Na TWC-škole, ktorú navštevujem, sme raz počas chvál mali urobiť zaujímavú aktivitu, ktorá nám pomohla uvažovať nad obrazom pastiera a ovečiek. Jeden človek predstavoval pastiera a ostatní mali kráčať za ním. A tak sme začali chodiť. Pekne v rade, jeden za druhým, občas sa naše cesty skrížili. Po chvíli nás vedúci chvál zastavil a opýtal sa: „Všimli ste si, že v skutočnosti ste sa nesprávali ako ovce, idúce za svojím pastierom? Ovce idúce za pastierom predsa nechodia v rade. Zhrčia sa okolo svojho pastiera, dotýkajú sa jedna druhej, sú v stáde a nestrácajú z očí svojho pastiera.“ Vzápätí nás vyzval, aby sme znovu kráčali za pastierom. Druhý krát sme to už urobili správne. Pritom sme boli nútení zamyslieť sa sami nad sebou:

Ako sa správam v Cirkvi ja? Hľadím stále na svojho Postiera, alebo mi viac záleží na tom, čo si o mne pomyslia iní? Som poslušná alebo chodím podľa seba? Dôverujem Pastierovi, že sa o mňa postará alebo hľadám potravu inde? Izolujem sa od ostatných alebo som blízko bratom, sestrám? Neskrývam sa pred svojím Pastierom? Bojím sa o svoj život, som ustrašená, alebo dôverujem Pastierovi, že ma ochráni? Som si istá jeho láskou, alebo žiarlim na bratov, sestry? Poznám hlas Pastiera? Mám Ho rada?

Pán Ježiš ako dobrý pastier ma volá k dôvere. Ak mám Jeho, iné mi nechýba. Vie, čo potrebujem a čo je pre mňa najlepšie. Je so mnou, aj keď kráčam tmavým údolím v neistote, nepokoji, smútku, samote. Jeho otcovská vychovávajúca ruka nikdy nie je ďaleko, neraz ma pokarhá a napraví na správnu cestu, keď blúdim. Vedie ma Domov – do neba. Tam, kde s ním budem už bývať naveky v šťastí, blaženosti, pokoji, láske.

Hľadiac na obraz milosrdného Ježiša vyznávam: Ježišu, dôverujem Ti. Ježišu, dôverujem Ti. Ježišu, dôverujem Ti.

Autor: Ľubica Jurášová