Naša stanovačka

Naša stanovačka

Stanovačka? Super týždeň prežitý s Ježišom a s úžasnými ľuďmi. To je len krátky popis toho ako sme prežili prázdninový týždeň od 10. do 14. augusta 2009.

Aj keď sme stanovali len na farskej záhrade, bolo to dobrodružstvo. Tak predstavte si napríklad to, že takmer každý deň prší a vás zobudí hluk pár metrov vzdialenej píly v presakujúcom stane. Ale nevzdali sme to a užívali sme si každý jeden deň.

1. deň:)

Dohodli sme sa, že v pondelok o druhej poobede sa všetci stretneme pred kostolom, ale viete kým sme s Maťkou pobrali všetko možné aj nemožné trochu sme sa zdržali a už nás všetci poctivo čakali. Spoločnými silami sme porozkladali stany, to bolo smiechu. A potom prišiel aj “spoločenský stan“, nazvali sme ho tak preto, lebo sa svojimi veľkosťami mierne líšil od iných. V tomto stane sme sa modlili keď pršalo, čiže skoro vždy, a hrali sme sa tam počas oddychu. Večer sme si opekali a debatili. Niektorým z nás sa večer nechcelo zaspať, ale po pár dňoch sme pochopili význam spánku.

2. deň:)

Myslím, že len v tento deň sme ráno dodržali harmonogram a išli podľa plánu. Budíček bol o pol deviatej, ale aj tak sa vstávalo ťažšie. Mäkká posteľ je len mäkká posteľ. Po prebudení si každý vo svojej obálke našiel papierik s úlohou, ktorú musí počas dňa splniť. A nasledovala rozcvička. Cvičili sme jedna “radosť“: hlava, ruky... Pršalo, tak sme sa utiahli do spoločenskej. Pár minút sme venovali výtvarnej výchove, potom sme sa začali modliť. Čítali sme si o stvorení sveta a prvých ľudí. Zahrali sme sa, napapali, relaxovali... Večer sme sa pobrali do kostola a potom nás pán farár zavolal na večerný program na faru, kde sme rozprávali na rôzne témy. Trochu sme sa vyľakali, keď sme sa rozprávali o duchoch, dušiach v očistci... a niekto zrazu stojí za oknom a začne mávať rukou, ale to nám len teta Lauková doniesla koláč :D)

3. deň:)

Ráno nám skrsol v hlave nápad, že by sme mohli ostatných zobudiť trochu skôr, tak asi o pol siedmej...ale aby sa zachoval dôkazový materiál tak aj spolu s foťákom (pozri fotky:). Ujo Brandobúr nám každé ráno nosil horúci a lahodný čaj v dvoch obrovských nádobách a tak sa ich naši chlapci snažili otvoriť, dobre že sa nepobili, aby ani kvapka nevyšla nazmar. Pršať začalo až v noci, ale nám voda tak chýbala, že sme vyhlásili “mokrú vojnu“. Vlastne vznikla z nevinnej hry vodného volejbalu. Cítili sme sa ako na Veľkú noc, pretože chalani to zobrali naozaj vážne! Osušili sme a vybrali sme sa na Skalku, kde sme sa modlili a čítali si o Božích bojovníkoch (Ef 6,10-18). Po omši sme k nám pozvali aj naše maminky, s ktorými sme sa spoločne modlili. Po modlitbe sme rozkrájali tortu, pretože v auguste bol rok, čo sa spolu stretávame ako Pohoda.

4. deň:)

Pršalo od rána do večera a naše mokré veci zo stredy nechceli uschnúť. Poobväzovali sme ruky, ktoré boleli z volejbalu. Ale nebolo to nič vážne:). Urobili sme si malú túru na Zapač, lebo päť minút nepršalo. Ale kým sme sa vyštverali až hore, začalo liať ešte viac ako predtým. Čakali sme a čakali v malej vlekárskej búdke, ktorá bola otvorená. Poďakovali sme nášmu Nebeskému ockovi za krásu každej chvíle dňa. Dali sme si kapucne a zrýchleným krokom sme sa vybrali naspäť.

5. deň:)

Hneď zrána sme sa pobalili, aby sme nemali potom veľa roboty. Na obed nás teta Lenártová zavolala na obed. Urobila úžasné dukátové buchtičky s ešte úžasnejším krémom. Je pravda, že presne neodhadla počet a Martin to zhodnotil: „Je to síce ako pre armádu, ale máme čo jesť aspoň na mesiac!“ V lete sa im narodili malé zajačiky a tak sme sa tam trochu zdržali. Vrátili sme sa na farskú záhradu a našu stanovačku sme ukončili sv. omšou. Niektorým sa však nechcelo ísť domov a zahrali sme si ešte volejbal.

Rozlúčili sme sa a dohodli, že sa stretneme určite aj o rok:) Uvedomujem si, že ak by Pán nebol po celý čas s nami nedokázali by sme nič.

Ďakujem ti Pane za všetko.

Ďakujeme aj všetkým ,ktorí nám pomáhali.