Adventné čakanie nemá byť pasívne, vyžaduje aktívnu prípravu. Veď aj manželia pred svadbou absolvujú prípravu, katechumen sa pripravuje na krst, birmovanec na birmovku, žiak sa pripravuje na písomku, študent na skúšku, hudobník na koncert, kňaz na kázeň. Ak chcem chovať králiky, musím si o nich naštudovať potrebné informácie, ak chce rodič vychovávať dieťa, tiež si naštuduje príslušnú literatúru, spolieha sa na skúsenosti iných rodičov. Ak chce fotograf odfotografovať východ slnka, musí sa dôsledne pripraviť, skoro ráno vstať, ponastavovať fotografickú techniku, nájsť správne miesto. Ak sa ktokoľvek z nás nepripraví, nedopadne to dobre. Manželia zostanú zaskočení, majú nesprávne očakávania, žiak dostane päťku, katechumen a birmovanec nepochopia, o čo v prijatí sviatosti ide. Ak si vopred nepripravím srdce na sv. omšu, málo prijmem. Ak si cez advent nepripravím srdce na Vianoce, obídu okolo mňa bez toho, aby vo mne zanechali stopu.
Dokonca aj Pán Boh aktívne čakal na človeka. Priam ho vidím, ako z ničoho začínal budovať všetko (samozrejme v priebehu miliónov rokov), s veľkou láskou a precíznosťou inžiniera postupne nastavoval všetky podmienky vo vesmíre, formoval hviezdy, planéty, mesiace, nastavoval vzdialenosti, sily, čas. Všetko aktívne pripravoval na náš príchod a veľmi sa na nás tešil. Človek prišiel do ideálnych podmienok. Potom síce vstúpil do sveta hriech a s ním neporiadok a smrť, ale Ježiš prišiel všetko obnoviť, Duch Svätý mocne pôsobí v Cirkvi a Boh aktívne čaká na obnovenie sveta, na druhý príchod Pána Ježiša. Aj my by sme mali - spolu s ním.
Aktívne čakať znamená pripravovať sa - vedome a dobre. Napadli mi dva kľúče prípravy na niečo, čo môžem prijať od Pána Boha (napr. aj v Advente):
- Urobím niečo navyše alebo inak, obetujem Pánu Bohu svoj čas. Môže to byť každodenná sv. omša, duchovné čítanie, čítanie sv. Písma, dobrý skutok, pôst a pod. Potrebná je vernosť. Keď mi aj predsavzatie jeden deň nevyjde, netreba zúfať a hneď na druhý deň začať znovu.