Ako vyplávam z depresie?

Jarné obdobie je zvláštne. Spája sa s ním prísľub nového života, obnovy, nádeje. Vo vzduchu cítiť prvé vône, lúče slnka hladia tvár a prehrievajú zimou skrehnuté, stuhnuté kosti, vtáčiky spievajú melódie lásky, dažde kropia smädnú zem, stromy pučia. Všetko navôkol kypí životom.

Napriek všetkej tej nádhere, ktorá by mala viesť k úžasu nad Stvoriteľom, toľko ľudí práve teraz podlieha depresii, znechuteniu, nespokojnosti, nepokoju. Náš Nepriateľ vie, na ktorú strunu udrieť. Naše šťastie mu spôsobuje nepredstaviteľnú trýznivú bolesť. Nemôže to dopustiť! Nemôže sa pozerať na našu radosť, pokoj, lásku. Zúri, besnie, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral (1Pt 5,8). Som skvelá obeť – nevďačný človek. Ten, ktorý zabudol ďakovať.

Toľké dobrodenia a dary sa mi stali samozrejmosťou. Rodina, spoločenstvo, práca, nadriadení, strecha nad hlavou, oblečenie, pestrá strava, čistá voda, priatelia, zdravie, tablet, talent, mobil, dobré vzťahy, krásna krajina, dokonca ťažkosti, ktoré mi slúžia na očistenie ... Som nespokojný, túžim mať viac, iné, žiarlim, porovnávam, súdim a odsudzujem. Som slepý. Hľadím a nevidím. (Mt 13,13).

Potrebujem otvoriť oči a uvidieť, znovu sa naučiť dívať.  Pretože, až keď uvidím, som schopný ďakovať.

Sv. Pavol si uvedomuje význam vďačnosti a spolu so spoločenstvom kresťanov v Kolosách aj nás vyzýva: „A buďte vďační“ (par. buďte naplnení vďačnosťou – 1Kol 3,15). Je to výzva aj pre mňa. Nestačí len kde-tu pár krát poďakovať. Máme byť naplnení vďačnosťou. Takí plní, že keď začneme ďakovať, nevieme skončiť. Vďaka má tryskom prúdiť z nášho srdca.

Navyše, keď si predstavím, čo sa deje v mojom srdci, keď obdarujem a vidím radosť a počujem: „Ďakujem“ z úst milovanej dcérky/mamky/brata/synčeka/manžela/ ocka/priateľa a predsa vidím len zlomok toho, čo sa deje v Božom srdci po tom, ako mu ďakujem. Keď mu ďakujem za to, že mi úplne nadšený z celej šírky, dĺžky, výšky a hĺbky Jeho lásky (Ef 3,18), dokonale poznajúc moje srdce a vediac, ako ma potešiť, namaľoval pestrofarebnú, dokonale oblú dúhu, vykreslil dychvyrážajúci západ slnka, uzdravil milovanú osobu, povedal o hĺbke Svojej lásky vo Svätom Písme, odpustil všetky vyznané hriechy, ... Veď mi v tom všetkom zjavuje a dáva spoznať Seba.

Aj On mi ďakuje, keď sa mu z lásky odplácam obetou, prácou, chválou, keď mu darúvam ten najväčší dar - seba.  

Vidíš srdcom? Ďakuj so mnou ...

Autor: Ľubica Jurášová