Quo vadis

Najnovšia správa:
Odvaha vyšla z módy.
Kto chlieb ti dáva,
na toho spievaj ódy.
Zabudni na to,
že chlapov zdobia činy.
Hrdinov sú dnes plné cintoríny ...
V tomto duchu sa niesol život v starovekom Ríme za vlády cisára Nera. Chlieb a hry.
Okázalé a nákladné zábavy, ktoré ruinujú jednotlivcov aj štátnu pokladnicu,
a tým pripomínajú dnešnú dobu, v ktorej nezáleží
na pôvode národa, výške dosiahnutého vzdelania, kreativite práce a múdrosti.
Hodnota čohokoľvek sa odvíja od imidžu, dizajnu, prvého dojmu  a okamžitého efektu.
Protikladom sú kresťania, žijúci v podsvetí Ríma pod vedením apoštola Petra.
Ich pánom je Boh, uznávajú pravé hodnoty a za svoje presvedčenie dokážu položiť aj vlastné životy.

Quo vadis
Muzikál napísaný podľa  románu
Henryka Sienkiewicza
nás uchvátil strhujúcim dejom, dojemnosťou prežívania lásky, viery a hrdinstva ľudí
prahnúcich po pravých hodnotách života.

Sám autor Henryk Sienkiewicz napísal o sile historického románu:
„...historický román vyhrabe to, čo bolo zabudnuté, a neprekračujúc historické udalosti, môže uľahčiť ich pochopenie. Obnoví tak dušu človeka minulých rokov, jeho vášne, myslenie...
Treba, aby aspoň v literatúre bolo viac milosrdenstva a šťastia než v skutočnosti.“
 

Dňa 10. februára sme navštívili Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, aby sme sa v jeden z posledných fašiangových dní naladili na prichádzajúce obdobie veľkonočného pôstu.
Obrovské záveje snehu nás už v autobuse naladili dobiela. Po modlitbe radostného ruženca pod vedením pána farára, sme sa s chuťou pustili do napečených koláčov, po ktorých nasledoval spev. Veď by to aj bola hanba, keď polovica z nás spieva v  speváckom zbore.
Divadlo nás privítalo svojou veľkosťou, pohostinnosťou a slávnostnou atmosférou.
Ohromilo nás všetko: réžia, zrozumiteľný a zmysluplný scenár, plynulosť deja, vysoko profesionálny výkon hercov – hranie i spev, tanečné choreografie, hudba, kulisy, kostýmy.
Sme len zažiadaní laici, ale podľa nás bola úroveň predstavenia porovnateľná s bratislavskou i medzinárodnou scénou.
            Plní zážitkov sme sa nemohli nechať zahanbiť a cestou naspäť sme v autobuse vyspevovali celý známy repertoár slovenských ľudových piesní.
            Sme veľmi vďační Evke Luknárovej za jej prvotnú myšlienku a sprostredkovanie návštevy divadla, Ruženke Baranovej za bezpečný odvoz a celkovú organizáciu výletu, a v neposlednom rade pánovi farárovi Marcelovi Matavovi, že podporil túto akciu a sprevádzal nás na nej.
Samozrejme, že ani bez nášho pána kantora Metoda Rakára by to nebolo ono. Pokúsime sa inšpirovať výkonmi spevákov a tešíme sa na všetko nové, čo nás čaká v spevokole.